Tamara Heribanová

Zdroj: cas.sk - fotenie pre kalendár Slobody zvierat

Mali sme Lejdušku, bola to westica- terierica. A Lejduška sa volala preto, lebo keď sme ju priniesli domov, nemali sme pre ňu pripravené meno. Povedali sme si, že zatiaľ čo jej vymyslíme nejaké krásne psíkovské meno, budeme ju volať Lejdy. Lenže tak dlho sme vymýšľali zaujímavé meno, až jej ostalo to provizórne. Bol to dobrý psík, niekedy popletený a preto hrýzol. Nemali sme jej to za zlé, pretože keď bola malinká, niekto sa k nej veľmi zle choval a ona niekedy zabudla na to, že my sa k nej chováme pekne a tak nás z času na čas náhodne kusla. Ale inak bola skvelá. Po pätnástich rokoch odišla do psieho neba, takže nemôžem poskytnúť jej fotku, keďže ju nemôžem s Lejduškou vybrať. Ona sa vždy o všetkom chcela radiť, pri všetkom chcela byť, takže by to bolo voči nej nefér keby som poskytla jej fotku bez jej zvolenia. Ale ak by ste si ju stoj čo stoj chceli predstaviť: bola biela, osemkilová a stále sa usmievala. (aj keď nás pohryzla) ☺